.. zachovať prírodu krásnu .. pre naše deti

Poznáte to. Idete do veľkého nákupného centra, nakúpite za plný košík, zväčša všetko v plastových obaloch. Prídete domov, konzumujete, občas sa niečo pokazí, vyhodíme, nevadí,veď znova nakúpime. Smetné koše plné a my výhovorku, že nemáme čas sa zamýšľať. Sme príliš zaneprázdnení alebo aspoň sa tak tvárime, aby sme sa zastavili a popremýšľali, čo z našich nákupov je zbytočnosť zabalená v ďalšom plastovom obale. Viem, dnes je veľmi rýchla doba a my na to, aby sme podali výkon, musíme eliminovať „zbytočnosti“. Ale, je toto múdrosť života? Žiť ako z rýchlika, nezamyslieť sa kam smerujeme, ako žijeme a či nás všetok ten konzumizmus a materializmus vlastne nepohltil? Stále som presvedčená, že v minulosti ľudia stíhali oveľa viac vecí. Možno preto, lebo peniaze nehrali tak dôležitú úlohu. Nebolo toľko vecí na nakupovanie a tak logicky ani tých peňazí toľko nepotrebovali. A čo sa pokazilo, opravili si. Dnes už len zriedkavo nájdete opravu obuvi, hodín. Doma si radšej kúpime novú vec, namiesto toho, aby sme si ju zašili. Moja babička žila skromne, spokojnejšie, ekologickejšie. Aj napriek tomu, že sa o tom nepísali dlhé články ako dnes. Bolo im prirodzené, že zeleninu si dopestovali alebo kúpili v zelovoci do svojich sieťoviek, že mäso sa kúpili v mäsiarstve a vôbec ho nekonzumovali každý deň, že chlieb a iné pečivo nedávali do plastových sáčkov. Pamätám si moju babičku ako sme na prázdninách mávali pravidelne na večeru chlebík s maslom a občas so salámou alebo medom. Nevravím, že to je tá najvhodnejšia strava, iba poukazujem na ich skromnosť. Možno preto sa tak neponáhľali. Nehnali sa do obchodov za každou akciou a zľavou a za tým, na čo mali aktuálne chuť. Jedli, to čo mali k dispozícii. Jedlo nevyhadzovali a ak niečo aj ostalo, dali sliepkam. Veci si dokázali opraviť a viac si ich opatrovať. Tá doba mojej babičky mala aj negatíva, ale vždy keď vidím babičkin život, viem, že žila správne. A to nie len čo sa týka materiálneho. Všetko vychádzalo z jej bohatého vnútorného života. Vážila si život a brala ho ako dar, nie ako svoje vlastníctvo s ktorým si môže robiť čo len chce.

Prečo tento dlhý úvod? Lebo som presvedčená, že celá myšlienka zero waste by bola prázdna a bezduchá bez nášho vnímania života ako takého. „Zero waste“ nie je len kvôli prírode, zaplaveným oceánom a znečistenému prostrediu, ale aj kvôli nám samotným. Aby sme si vedeli život naozaj vážiť a narábať s ním s pokorou a vďačnosťou. Ale dôvodov sa dá nájsť mnoho. Ja by som bola šťastná, ak by sa naša planéta zachovala tak krásna, ako si ju pamätáme my, naši rodičia a staršie generácie. Naše deti si to zaslúžia.

My s Miškom sme sa dostali k tejto téme nejak prirodzene pri stavbe domu a pri jeho zariaďovaní. Oslovil nás minimalizmus a preň sme sa aj rozhodli. Od neho to bol už len krôčik ku „slow living“, spomaleniu našich životov a uvedomovania si, čo a kde nakupujeme a čo vyhadzujeme. Po 9 mesiacoch nášho snaženia mám pre Vás zopár praktických rád ako začal eliminovať svoj odpad, ako sa trošku vrátiť pár krokov späť, k múdremu životu, aký viedli naše predošlé generácie. Vlastne, už celé mesiace som váhala, či a kedy napísať článok na túto tému. Akosi som si  prišla nie príliš „zero waste“a nehodná, aby som tu dávala rady či mudrovala. Ale potom som si povedala, že nejde o to byť „zero waste“, že nejde o to rozdávať rozumy a napredovať míľovými krokmi. Nie! Ide o to byť možno trošku viac „less waste“, rozhodnúť sa dnes pre malé veci a napredovať malinkými krokmi. A, dôvod prečo píšem tento článok a nasledujúce ďalšie k tejto téme, je úplne jednoduchý – pomáhať si a kráčať SPOLOČNE! 🙂 . Ja sama sa učím eliminovať odpad, plastové obaly, zbytočnosti. Stále ich u nás doma nájdete, ale pomaličky sa ten počet znižuje a znižuje …

Nasledujúce riadky by som Vám chcela prisniesť oblasti, v ktorých môžeme odpad zredukovať a čo je na začiatok dôležité. Tak poďme na to!

1. Hlava a srdce – rozhodnúť sa

Všetko začína v nás. V uvedomení si, koľko odpadu po sebe zanechávame, ako veľmi neuvážene žijeme. Niekto menej, niekto viac. A v rozhodnutí sa, že chcem niečo zmeniť. Možno ušetriť pár euro, možno zachovať našu krásnu Zem, možno naučiť sa uskromniť, možno … tých dôvodov sa nájde veľa …

    2. Triedenie odpadu

Určite základná vec, ktorá dokáže pomôcť. Správne separovať!  Papier, plast, sklo, oblečenie a kompostér. Áno, to posledné, málo využívané v našich domácnostiach, no sama vidím, koľko sa tam toho „zmestí“. My sme ten náš, úplne obyčajný, kúpili v Lidli. Je to neskutočne super vec. Hlavne, ak v domácnosti konzumujete veľa ovocia a zeleniny. Všetok odpad tam len hodíte, Váš smetný kôš nebude už tak veľmi smrdieť, pretože všetko „živé“ dáte do kompostéra. Ak máte rodinný dom, kompostér môžete umiestniť niekam na odľahlejšie miesto  v záhrade a hotovo. Takýto kompostér nie je veľkou investíciou. Ak bývate v byte, existujú aj malé kompostéry do bytu, tzv. vermikompostéry. Sú ale drahšie. Na internete nájdete kopec inšpirácíi.

Taktiež, ak poctivo budete triediť papier, sklo a plasty, uvidíte, ako sa Vám smeti v hlavnom koši minimalizujú. U nás tam nájdete zväčša iba plienky  Kopec plienok. Och, najradšej by som používala látkové, ale celú tú vybavičku kupovať na pár mesiacov nie je veľmi finančne pre nás výhodné. Ak detičky ešte len plánujete, porozmýšľajte o látkových plienkach, ktoré sú dnes už tak prispôsobené, že vyzerajú ako pampersky. Iba ich treba prať :).  Alebo porozmýšľajte nad eko plienkami. Sú jednorázové. Ja ich začínam používať. Sú  úplne rozložiteľné, čo je super správa, nie? 🙂 Všetky linky na moje vychytávky pridám do ďalšieho emailu.

 

3. Vlastné vrecká na ovocie, zeleninu a pečivo.

Teším sa tomu, že tento bod sa už začína udomácnovať aj u nás na Slovensku a že v obchodoch vidím občas niekoho, kto nakupuje do vlastných vreciek. Ušetrí to našej planéte horu plastových sáčkov. A nestojí nás to vôbec veľa. Dokonca si aj doma môžete takéto vyrobiť, zo starých záclon či oblečenia. Ja nie som príliš šijací typ a tak som si vrecká na zeleninu, ovocie a pečivo kúpila. Na internete ich dnes nájdete kopec. A k tomu sieťovka. Sieťovky naozaj milujem. Spolu s poctivým prúteným košíkom sú mojím najobľúbenejším „doplnkom“ do obchodu. A nemusíte sa báť že by na Vás niekto zazeral. Ja mám za toho skoro trištvrte roka väčšinou veľmi, veľmi milé ohlasy a predavačky a ľudia v obchode mi často moje vlastné vrecká a nádoby pochvália. A nejde len o pochvalu. Verím, že niekoho aj motivujem k tomu, aby sa rozhodol tiež nakupovať bez zbytočných plastových sáčkov.

 

      4. Vlastné nádoby an salámy, syry, mäso ..

S týmto som sa ja osobne stotožňovala trošku dlhšie a na začiatku som sa veľmi hanbila pýtať si šunku, syry a mäso do vlastných nádob. Často som ich aj zabúdala doma a tak som nemala na výber. Trvalo mi dlhšie, kým som si našla systém, ktorý funguje. Prestala som sa hanbiť a žiadna predavačka zo mňa ešte neodkusla. Práve naopak. 90% z nich sú veľmi milo ústretové a často aj pochvália moju snahu :).

 

5. Pozerať, čo a v čom kupujeme

Čo najmenej konzerví, plastových fliaš, tetrapakov, plastových obalov …  Väčšinou sa dajú nájsť náhrady. Buď nakupovať úplne bez obalov v bezobalových obchodíkoch ( aké sú to a kde ich nájdete sa dozviete v nasledujúcom článku), alebo voliť menšie zlo – papier a sklo. Hľadať obaly, ktoré sú recyklovateľné. My sme si takto zvykli kupovať napríklad pivo v sklených fľašiach a nie v plechovkách. Prestali kupovať vody v plastových fľašiach. Ani tie detské. Proste žiadne. A kupovať, čo najmenej polotovarov. Doma čo najviac variť zo základných surovín. Bez poctivého varenia je myšlienka zero waste nemožná. Dieru vidím v mliečnych produktoch, hlavne smotana na šľahanie, tvaroh,kyslá smotana, syry, balené ryby a podobne .. Tam sa obalom úplne vyhnúť nedá.  Ale stále to môže byť menšina vyprodukovaného obalu oproti tej fúre potravín, ktoré máme možnosť nakúpiť inak.

 

6. Odvyknúť si od jednorazových vecí

Čo mám na mysli? Papierové obrúsky, servítky, vlhčené servítky a potravinová fólia. Tieto instantné „vypomáhače“ sú v konečnom dôsledku zdrojom obrovského odpadu. A zbytočného. Nehovoriac o tom, že napríklad vlhčené útierky sú plné toľkej chémie, že ich používajú kamionisti na odstránenie tých najhorších špín. A my s nimi utierame detičky a všetko, čo nám príde do ruky.  Stačí poriadne útierky, hubku lufu, prateľné vechte a látkové vreckovky. Je to o zvyku. Verte mi! Aj mne sa občas stane, že použijem papierovú či vlhčenú vreckovku. Veľmi výnimočne. Stále som len človek a ešte sa mi nepodarilo ich úplne vymazať z môjho životného zoznamu používaných vecí. Ale snažím sa ich eliminovať úplne na nulu. Bez kompromisu. Skúsite to spolu so mnou? 🙂

 

  7. Nevyhadzovať jedlo.

Na túto tému nájdete u mňa na blogu článok Do poslednej omrvinky, kde sa venujem tento téme.

 

  8. Čistá drogéria

Ďalšou témou je určite všetko ten kúpeľňový arzenál, ktorý máme veľa z Vás doma. Od čistiacich prostriedkov, cez sprchové gély, až po rôzne krémy, spreje a najnovšie vychytávky v oblasti kozmetiky. Priznajme sa, koľkí z nás máme plné šuflíky všakovakých krémov, sprejov alebo čistiacich gélov. Táto téma si zaslúži samostatný článok, na ktorý sa tiež chystám. Mne osobne trvalo dlhšie kým som si našla svoje obľúbené „čisté“ výrobky a našla vhodné bezobalové a zároveň kvalitné alternatívy. Všetky Vám ich veľmi rada spíšem. Nateraz len skúste porozmýšľať či máte doma v kúpeľni nejaké zbytočnosti, úplne rozmarnosti, či desiatky načatých sprejov, krémov, šampónov. Možno nie. Možno áno. Nesúdim. Nebojte. Je to o úprimnosti. K sebe samému. Koľko toho naozaj potrebujem. Koľko mám navyše.

      9. Káva a jedlo so sebou

Častým zdrojom odpadu sú jednorázové kelímky a slamky. Viete, že sa väčšina z nich nedá zrecyklovať? Čo tak ich vymeniť za svoj prenosný hrnček na kávu, svoj príbor, či nádobu na jedlo? Alebo stačí iba slušne odmietnuť plastovú slamku do Vášho obľúbeného nápoja.

     10. Zašiť, opraviť, znova použiť

Doma sa učíme, čo znamená znova zašiť dieru na nohaviciach, gombík či deravú ponožku.

     

      10. Slovenský podnikateľia a slow fashion

Koľko nakupujete v malých lokálnych obchodoch, mäsiarstvach, potravinách, na internete u hand made slovenských výrobcoch? Ja sa tomuto učím a objavujem postupne. V rámci našich možností, pretože som si plne vedomá, že takáto poctivá slovenská tvorba je aj drahšia. Ale ide o to nenakupovať iba oblečenie v reťazcoch. Treba pátrať po ich pôvode. Či materiál vnikol bez zbytočnej chémie a či za výrobu daného produktu dostal niekto poctivo zaplatené. Kedysi som veľmi rada nakupovala v sekáčoch. Momentálne, pri dvoch deťoch sa mi  to vôbec nedarí. Verím, že niekedy opäť začnem. A kto a čo patrí medzi moje obľúbené slovenské výrobky? Dočítate sa určite nabudúce.

 

11. Zašiť, opraviť, znova použiť

Doma sa učíme, čo znamená znova zašiť dieru na nohaviciach, gombík či deravú ponožku.

 

Práve ste si prečítali mj prvý článok o problematike zbytočného odpadu. Neviem Vám tu poskytnúť vedecké štúdie a štatisticky, ako veľmi je naša zem obklopená odpadom. Na internete je toho viac než dosť. Možno sa stačí iba pozrieť vonku na ulici okolo seba. Ja som skôr chcela priniesť môj praktický pohľad na náš každodenný život.

Odporúčam Vám IBA prečítať si tento článok a nasledujúce dni sledujte svoje nákupy, svoj životný štýl. Uvidíte ako ste na tom vy a potom, postupne a pomaličky si môžete zvykať na nové a nové správne šetrné spôsoby. Neponáhľajte sa. Iba sa znechutíte, pretože popri všetkým povinnostiam nedokážete zmeniť svoj postoj za jeden deň. Radšej si každý týždeň vyberte jednu vec z tohto zoznamu, ktorú skúsite zmeniť. A až keď sa Vám podarí ju praktizovať v praxi, pustite sa do druhej. Verte mi. Ja som chcela hneď všetko naraz a nie je to dobré. Musela som sa vrátiť späť a začať pekne malinkými krokmi s pokorou a odhodlaním sa učiť nové veci . Preto Vám v nasledujúcom článku rada prinesiem praktické rady a linky na stránky a predajne, kde s  väčšou ľahkosťou a s minimom odpadu nakúpite kvalitne a čisto. A budem rada, ak si  navzájom poradíme a povzbudíme sa.  Možno veľa z týchto bodov už máte dávno v malíčku. Gratulujem. Možno ani jeden, Nevadí. Hlavné je začať. Postupne. Bez zbytočných ovácíi a rečí. Jednoducho trošku chcieť prispieť k tomu, aby sa naša planéta zachovala pre naše deti a vnúčatá tak krásna, ako si ju pamätáme my, naši rodičia a staršie generácie. Naše deti si to zaslúžia.

 

S nádejou …

Vaša LaPetite Mary