-
Vianoce budú. Bodka.
Túto vetu povedal kňaz pred pár dňami v kaplnke. Trošku odvážne v dnešnej dobe, že? Hm.. ako keby sme na nič iné nehľadeli, iba na Vianoce, aby sme ich mali, nech aj cez mŕtvoly.. Je to ale naozaj tak? Ono totižto záleží len na uhle pohľadu. Nadpis tohto článku „Vianoce budú. Bodka.“ je myslený úplne z opačnej strany ako tej materiálnej.. Práve v tejto vete je kus slobody, lebo nás nesie k úplnej jednoduchosti, minimalizmu a ponúka nám prežiť to málo a pritom všetko potrebné, čím Vianoce sú. Táto veta je práveže o tom, že Vianoce budú, pretože Vianoce sa rodia v našom srdci a tú radosť z narodenia Ježiška…
-
Je sebaláska dôležitá?
Sebaláska. Téma o ktorej sa dá večne diskutovať. Môžeme ju obracať zo všetkých stránok a počuť na ňu rôzne názory. Ja som sa rozhodla, že by som sa s Vami rada podelila o čisto filozofický pohľad na túto tému. Na tejto téme som trošku pracovala ešte počas môjho štúdia filozofie vo Francúzsku a pohľad vychádzajúci z filozofie Aristotela mi príde veľmi aktuálny, jednoduchý a dotýkajúci sa podstaty. Tento článok nie je ľahký na čítanie, ale taká už filozofia je. Nejde v nej o pekne znejúce frázy. Ide v nej o spojenie s realitou, s pravdou. Tak vám prajem príjemné čítanie. Článok som skrátila tak, aby ste sa v ňom príliš…
-
Láska prichádza cez Advent
Vianoce sa blížia. Tie krásne láskyplné sviatky, ktoré prichádzajú každý rok, aby nám priniesli kúsok pokojného času, prežiareného Láskou a Nádejou .. Áno, také by chceli byť Vianoce pre nás. Ale sú také naozaj? Do akej miery ich prežívame iba materiálne, s preplneným stolom, bruchom, celé hodiny pozerajúc do telky, aby nám žiadna z rozprávok neunikla? Dokážeme ich prežívať o čosi viac vo vnútri svojho srdca? A ten predvianočný čas? Na čo nám je vlastne daný? Vnímame ho skôr ako už ten Vianočný alebo vycítime v názve „PREDvianočný“ tú vzácnu predponu, ktorá je tu, aby nás na niečo pripravila? Mnoho otázok a odpovedí toľko, koľko je nás ľudí, pretože…
-
… niečo, pripomínajúce limonádu
„Rád by som si myslel, že vezmeš ten najkyslejší citrón, ktorý ti život ponúkol a zmeníš ho na niečo pripomínajúce limonádu“ … (zo seriálu This is us) Myslím si, že každý z nás prežíva aj ťažké chvíle. Chvíle, kedy má pocit, že ďalej nevládze, kedy sa mu život zdá byť naozaj „nefér“. Chvíle, kedy jeho najvernejším spoločníkom sú slzy. Alebo chvíle plné beznádeje, že niečo sa už zmeniť proste nedá. A možno sú niekedy len chvíle veľkého vyčerpania a znechutenia … Možno v očiach druhých to nie je až také veľké trápenie, ale pre nás je to niečo ozajstné, ťažké a bolestné. Možno, možno … tých možno je…
