Oriešková špaldová granola

Milujem kávu. Už dlho. Otázkou pre mňa ostáva, čo považujem za kávu. Kedysi to bola „neska“ či „velvetka“ s kopou cukru a ešte väčším množstvom mlieka. Asi preto, že v skutočnosti mi tá káva vôbec nechutila. Časom som obmedzila cukor. A neskôr úplne vyradila tieto instantné kávy a začala piť obyčajného „turka“. Ale, keďže väčšinou stihnem piť kávu, až keď je vlažná, či studená, turecká káva sa stala pre mňa škodlivou. Tak som kúpila domov moka kávovar a začali sme piť s manželom takúto prekvapkávanú kávu. Bez cukru. S troškou mlieka. Dnes máme kvalitný kávovar. Mlieka som sa úplne vzdať nedokázala, aj keď by som rada. Možno sa mi to niekedy podarí. Ale čo mi prináša radosť je, dať si kúsok sladkého popri káve. Áno, chválim sa tým, že kávu si nesladím, ale vlastne robím to isté. Ku káve si dám niečo sladké. Až sa samej seba pýtam, prečo mám kávu rada. Pre ňu samotnú alebo pre ten kúsok sladkého.. A viete, že Vám jednoznačne neodpoviem? Moja prvá veta tohto príspevku je – „Milujem kávu“. Avšak možno by bolo úprimnejšie napísať – „Milujem kávu s kúskom koláčika či čokolády“. Nepovažujem to ale za nič zlé. Naozaj. Ako foodbloger prevažne sladkých koláčikov by som išla sama proti sebe. Ide tu len o pravdivé pomenovanie skutočnosti. Aj v našich životoch máme radi nejaké veci a ľudí. Samej seba sa často pýtam, prečo mám toho či onoho človeka rada. Mám ho rada pre neho samého, pre to, kto je, alebo mi je vzácny len pre jeho vlastnosti, či pocit, aký vo mne vyvoláva, keď je somnou ? Presne ako tá káva. Ako spieva v jednej pesničke moja obľúbená speváčka a skladateľka Sima Martausová – „si mi vzácny ako káva vzácna je pre tiramisu“. Táto veta je akosi hlboko v mojom srdci a často nad ňou premýšľam. Či aj moje vzťahy sú založené na samotných ľuďoch, na tom, že sú a že som sa rozhodla ich mať rada a spoznávať stále ich pravé srdce alebo sú založené na tých príjemných pocitoch, ktoré mi poskytujú a vo mne vyvolávajú. Premýšľam a túžim, aby môj život nebol založený na tých druhotných veciach, ktoré robia tie podstatné príjemnými. Aby bol založený na tom podstatnom, ktoré je potom sprevádzané tým príjemným. A verte mi, aj to príjemné je tiež dôležité. Veľmi. Sme ľudia, nie sme nadpozemské bytosti, ktoré nežijú emočne. Ide tu len o správne usporiadanie hodnôt. Lebo, ak by sa aj to príjemné pominulo, stále ostáva tá podstata, ktorú sme dali na prvé miesto. Ten samotný človek, ktorý časom už nie je tak príjemný pre mňa, ale naopak, maximálne otravný. Ale viem, kto je, čo vo svojom srdci ukrýva a tak vytrvám, až kým príde znova to príjemné, čo mi dodá silu .. A takto plynie celý život .. Je to kráčanie po tenkom ľade. Pretože človek je komplexná bytosť, s jeho genetickou výbavou, kvalitami, slabosťami, povahou, chvíľkovými náladami a nie je ľahké to dokázať správne uchopiť, usporiadať a denno denne žiť.. Ak odtrhneme emócie a ja si napríklad už kávu nikdy nedám so sladkým, len preto, aby som nezmenšila hodnotu kávu, staneme sa chladnými. Hodnota kávy bude rovnaká, či si sladké k nej dám alebo nie. Ak budeme naopak vnímať len pocity, len to sladké, raz, ak nebudem mať po ruke kúsok čokolády, káva mi nebude vôbec chutiť, možno si ju ani nedám a obídem ju mílovými krokmi. A rovnako obídem mílovými krokmi aj moju dobrú kamošku či manžela…

A ja aj dnes ráno popíjam dobrú kávu s kúskom horkej čokolády s orieškami a rozmýšľam, či už môžem napísať, že milujem kávu ako takú, aj keby som práve nič sladké po ruke nemala, alebo ešte stále je to káva so sladkým, lebo ..

A ako by som len nadviazala na tú moju dnešnú kávu ..hm … 🙂 Káva sa pije štandardne ráno a môj ďalší recept je práve na krajšie a zdravé rána. Granola. Určite všetci poznáte. Sú to vlastne zapekané musli. Tie v obchode sú naozaj plné zbytočných cukrov a nezdravých vecí. Zatiaľ čo domácu granolu máte za chvíľku hotovú a dáte si tam presne to, čo máte radi. Tento môj recept je náš obľúbený, taký klasický, s kopcom rôznych orechov. A k nim na záver pridávame, na čo máme chuť. Esterke v granole nechutí sušené ovocie, Miškovi zase lyofilizované ovocie a tak robím najčastejšie túto orieškovú granolu a na koniec si tam každý pridá, čo má rád. Granola je úžasne chrumkavá, chutná a naozaj že plná! skvelých orechov. Takú veru nekúpite v obchode. My ju najčastejšie jeme s domácim jogurtom. Recept na domáci jogurt  Vám už tiež spisujem, verím, že sa potešíte. 
Z tohto receptu sa až príliš teším. Pritom receptov na granolu nájdete na internete celé desiatky … Ale blog má byť osobný a keďže túto granolu doma milujeme, dôvod na radosť je na mieste … Verím, že vyskúšate tiež … Majte krásne rána!

1. Trúbu si zapneme na 120°C.
2. V jednej miske si zmiešame špaldové vločky, mletú škoricu a trošku soli.
3. V menšom hrnci si roztopíme kokosový olej, pridáme med, ľanový olej a vodu. Zmiešame spolu.
4. Tieto dve zmesi spolu zmiešame, vysypeme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme cca 20 min. Behom tejto doby pár krát premiešajte.
5. V miske si medzi časom zmiešame na hrubo nasekané orechy, pridáme med a lyžicu oleja. Túto zmes vysypeme na vločky, všetko  premiešame a dáme znova do trúby na cca 20-30 min. Behom tejto doby opäť pár krát premiešajte.
6. Keď je zmes upečená,  môžeme ľubovoľne pridať sušené ovocie, kokos, nasekanú čokoládu ..