Naše domáce špaldové pletenky
Ak by som sa mala rozhodnúť, či by som chcela bývať niekde blízko centra, mať všetko „po ruke“ a bývaním niekde na pokojnom mieste, obklopená prírodou, určite by som sa rozhodla pre druhú možnosť. Milujem prírodu, mať záhradku, pestovať si zeleninku a ovocie a byť čo najmenej závislá na tých našich veľkých obchodoch. A tento sen sa mi pomaličky plní a my staviame náš vysnívaný domček na malom kopečku (no dobre, je to len malý svah :)), obklopený len dvoma štrkovo-takmer poľnými cestičkami. A je nám jedno, že to nemáme na dva kroky do centra. Áno, bývanie niekde blízko všetkého je super a je to v prvom rade mega pohodlné. Ale len o pohodlnosti nie je náš život. Je o tom, že človek pred pohodlnosťou uprednostní svoje srdce a prostredie, kde je akoby viac človekom, prostredie , kde cíti pokoj a radosť už len z okolia, ktoré ho obklopuje. Aj keď to nemá do centra “ akoby kameňom dohodil“. Ale viem, že najdôležitejší sú aj tak ľudia s ktorými žijeme, nech by to bolo aj v prenajatej garzonke na stanici. Veď predsa tí „naši“ vytvárajú tú pravú „vôňu“ domova. A pre niekoho je ten domov v činžiaku, pre iného domček viac v úzadí .. Každý nachádza to svoje miesto niekde pri tých svojich najbližších.
Ten náš domov vonia najkrajšie po našej dcérke :). A potom, po čerstvo upečenom chlebíku. Keď sa v rúre pečie chlebík alebo iné pečivo, srdcom sa prenášam k naším prastarým rodičom, ktorý mali ešte pece a žili skromne, ale s obrovskou vďačnosťou za všetko, aj to málo, čo mali. A občas by som sa veru chcela vrátiť do tej doby, kedy nebolo toľko moderných technológii, toľko obchodov, výchovných metód, toľko detí a dospelých s tabletmi a mobilmi v rukách, toľko alergénov a alergíí snáď na všetko a nemuseli mať domy prezdobené vintage štýlom. Ľudia mali svoju vieru, o ktorej nepotrebovali donekonečna diskutovať a polemizovať. Nepotrebovali sa stále len skrývať za všetko, čo si so sebou nesu z minulosti a dokonca si ani nepotrebovali udržiavať „pozitívnu“ myseľ cez rôzne knihy, kurzy a cvičenia. Najlepším cvičením bola pre nich poctivá práca. Priťahuje ma táto ich jednoduchosť. Mali aj svoje problémy, nedostatky, ale sú mi v toľkom príkladom.
Viem, dnes to bolo na veľmi dlho. Možno ste aj zadriemali. Soráčte mi. Ale taká som už raz ja. Mám rada staré filmy, staré knihy a starých ľudí. A čerstvé, doma pripravené pečivo :). Spravte si niekedy tieto skvelé pletence. Sú mäkunké a ľahké na prípravu. Neoľutujete. Zamilujete si ich.
Ingrediencie
- 100ml vlažného mlieka
- 42g čerstvých kvasníc
- 1 PL hladkej múky
- 1 ČL trstinového cukru
- 250g celozrnnej špaldovej múky
- 250g hladkej špaldovej múky
- 1 a pol ČL himalájskej soli
- 1 ČL trstinového cukru
- 1 žĺtok
- 100 ml oleja
- 200ml vlažnej vody
Postup
- Najprv si pripravíme kvások. 100ml mlieka zohrejeme, aby bolo vlažné až mierne teplé. Pridáme nadrvené kvasnice, múku a cukor. Jemne premiešame a necháme vykysnúť, aby bola plná šálka kvásku.
- Vo veľkej mise zmiešame múky, soľ, cukor.
- Pridáme kvások, olej, vlažnú vodu a žĺtko. Bielko nevyhoďte,budeme ním potierať pletenky pred pečením.
- Cesto poriadne miesime rukami, minimálne 15minút. Podľa potreby môžte pridať trošku vody alebo múky.
- Vypracované cesto si hneď rozdelíme na 5-7 častí, podľa toho aké veľké chcete pletence. ( Ja som si ho tentoraz rozdelila na 6 častí).
- Každú časť si následne rozdelíme na 3 časti a z každej časti spravíme šúlanec.
- Zo šúlancov spravíme pletenky.
- Dáme na plech vysteleným papierom na pečenie. Potrieme bielkom a posypeme sézamom napríklad.
- Pečieme na 200°C cca 20-23min.
- Po upečení nechajte pletenky vychladnúť na mriežke.
