radostné srdce
-
Vianoce budú. Bodka.
Túto vetu povedal kňaz pred pár dňami v kaplnke. Trošku odvážne v dnešnej dobe, že? Hm.. ako keby sme na nič iné nehľadeli, iba na Vianoce, aby sme ich mali, nech aj cez mŕtvoly.. Je to ale naozaj tak? Ono totižto záleží len na uhle pohľadu. Nadpis tohto článku „Vianoce budú. Bodka.“ je myslený úplne z opačnej strany ako tej materiálnej.. Práve v tejto vete je kus slobody, lebo nás nesie k úplnej jednoduchosti, minimalizmu a ponúka nám prežiť to málo a pritom všetko potrebné, čím Vianoce sú. Táto veta je práveže o tom, že Vianoce budú, pretože Vianoce sa rodia v našom srdci a tú radosť z narodenia Ježiška…
-
Je sebaláska dôležitá?
Sebaláska. Téma o ktorej sa dá večne diskutovať. Môžeme ju obracať zo všetkých stránok a počuť na ňu rôzne názory. Ja som sa rozhodla, že by som sa s Vami rada podelila o čisto filozofický pohľad na túto tému. Na tejto téme som trošku pracovala ešte počas môjho štúdia filozofie vo Francúzsku a pohľad vychádzajúci z filozofie Aristotela mi príde veľmi aktuálny, jednoduchý a dotýkajúci sa podstaty. Tento článok nie je ľahký na čítanie, ale taká už filozofia je. Nejde v nej o pekne znejúce frázy. Ide v nej o spojenie s realitou, s pravdou. Tak vám prajem príjemné čítanie. Článok som skrátila tak, aby ste sa v ňom príliš…
-
Láska prichádza cez Advent
Vianoce sa blížia. Tie krásne láskyplné sviatky, ktoré prichádzajú každý rok, aby nám priniesli kúsok pokojného času, prežiareného Láskou a Nádejou .. Áno, také by chceli byť Vianoce pre nás. Ale sú také naozaj? Do akej miery ich prežívame iba materiálne, s preplneným stolom, bruchom, celé hodiny pozerajúc do telky, aby nám žiadna z rozprávok neunikla? Dokážeme ich prežívať o čosi viac vo vnútri svojho srdca? A ten predvianočný čas? Na čo nám je vlastne daný? Vnímame ho skôr ako už ten Vianočný alebo vycítime v názve „PREDvianočný“ tú vzácnu predponu, ktorá je tu, aby nás na niečo pripravila? Mnoho otázok a odpovedí toľko, koľko je nás ľudí, pretože…
-
Medzi jedlom a láskou, kuchárska kniha s posolstvom
Asi takto by som definovala moju knihu. Kuchárska kniha s posolstvom. Myslím, že každý človek čo niečo tvorí, alebo väčšina aspoň, tvorí s určitou myšlienkou, ktorú nosí v sebe a tvorí aj preto, aby niečo komunikoval druhým. Dnes vidím v okolí veľa ľudí, ktorý skrz šijaci stroj, pero, maľbu, tvorivé ruky či iné nástroje, komunikujú druhým svoj spôsob vnímania sveta a robia to, čo považujú na dôležité. Tak isto to je aj u mňa. Keď som sa rozhodla vydať knihu, chcela som do nej vložiť moje vnímanie sveta jedla a potravín, ale aj toho môjho osobného sveta. Akosi mi to nešlo oddeliť. Po tom, čo som pochopila, že žiť by…
-
Medzi jedlom a láskou – moja kuchárska kniha
Poznámka: Ak ste príliš zaneprázdnení a článok nechcete čítať, rada Vám len napíšem, že píšem kuchársku knihu, ktorej vznik môžete podporiť na Startlabe a tak získať ako odmenu moji novú kuchársku knihu vo zvýhodnenej cene. Ďakujem Vám! Dnes to nebude nový recept. Dnes to bude špeciálny post o jednej špeciálnosti. Píšem knihu. Kuchársku knihu, ktorá má názov Medzi jedlom a láskou. Áno, to je jej názov a ja som veľmi šťastná, že Vám môžem konečne rozprávať o mojej knihe. Doteraz som ju iba občas spomenula, ale veľa som tajila. Dnes už netreba. Knihu píšem pre Vás. Bude obsahovať až 100 receptov, rozdelených do 5 kapitol. Akosi vždy som…
-
Naše Slovenské Vianoce
Vianoce (a nie len Vianoce) sú o jednoduchosti. O jednoduchosti Lásky, ktorá vo svojej veľkosti prišla, aby nás navštívila, aby mohla vojsť do naších malých sŕdc a aby náš život mal naozaj zmysel. Má život zmysel bez lásky? Podľa mňa nie. Pre mňa nie. To je ten základ, na ktorom možno stavať a následne sa tešiť aj z iných veci. A aké boli tie naše Vianoce? Boli krásne! Boli pokojné, trošku chorľavé ( to sme si už nejak zvykli), ale požehnané. Neboli síce na snehu, ale boli “ na láske“. 🙂 A ako asi každú ženu, teší aj mňa, ak môžem vytvoriť to teplo domova, tú pokojnú atmosféru s úsmevom…
-
.. keď nechcem stratiť seba
Pred nedávnom sa ma jedna osoba spýtala, či mi nezáleží na tom, že akosi málo prispievam na instagram a prečo už nepridávam instastories, že veď bez toho ako by som ani na instagrame nebola a aby som sa nečudovala, že mi nepribúdajú fanúšikovia .. Dotyčná osoba vlastne povedala pravdu. Instagram hýbe svetom. Čím viac zdielaní všetkého možného, tým viac fanúšikov, prosto závislosť. Viem, že na instagrame nemám tisíce fanúšikov, neovládam jeho politiku a taktiku a už vôbec nedokážem celý deň behať s mobilom v ruke, aby som robila samé stories. Pár dní som si to vyskúšala, snažila som sa denne niečo pridať, ale po pár dňoch ma ani tak neprešlo…
-
Môj malý chutný svet
Mojím veľkým životným vzorom je mi moja babička. Už je v nebi, isto, nepochybujem. Ale keďže som mala to šťastie, prežiť tu na zemi s ňou zopár rokov, jej príklad mi je veľmi osobný. Neraz som aj tu na blogu o nej písala. Vždy som ju obdivovala ako žije. Žila pre Nebo, no zároveň tak veľmi nohami tu na zemi, tešiac sa z každej maličkosti. Až som to nevedela pochopiť. Mala silnú vieru, tešila sa Domov do Neba, no zároveň sa tu dokázala tešiť z každej malinkej fialky, ktorú zazrela v tráve, z koláčikov, ktoré pre nás napiekla, z pokojného času v záhradke, na návšteve u nás … Prežívala…
-
… niečo, pripomínajúce limonádu
„Rád by som si myslel, že vezmeš ten najkyslejší citrón, ktorý ti život ponúkol a zmeníš ho na niečo pripomínajúce limonádu“ … (zo seriálu This is us) Myslím si, že každý z nás prežíva aj ťažké chvíle. Chvíle, kedy má pocit, že ďalej nevládze, kedy sa mu život zdá byť naozaj „nefér“. Chvíle, kedy jeho najvernejším spoločníkom sú slzy. Alebo chvíle plné beznádeje, že niečo sa už zmeniť proste nedá. A možno sú niekedy len chvíle veľkého vyčerpania a znechutenia … Možno v očiach druhých to nie je až také veľké trápenie, ale pre nás je to niečo ozajstné, ťažké a bolestné. Možno, možno … tých možno je…
